terça-feira, 7 de junho de 2016

Petrolífera hakarak haluan produsaun iha kampo Bayu Undan Tasi Timor nian to’o 2022

Multinasionál petrolíferu Conoco Phillips hein katak iha 2017  bele liga posu foun haat ba kampo Bayu Undan, iha Tasi Timor, ne’ebé  permite haluan  vida projetu nian liu tinan rua, to’o  2022, hatete ohin hosi  responsável empreza nian ida.

José Lobato esplika katak  ampliasaun projetu ne’e, iha Área Konjunta Dezenvolvimentu Petrolíferu (ACDP) – abranje iha akordu entre Timor-Leste no Austrália - reprezenta investimentu ida entre dólar millaun 700 no 800.

"karik laaumenta tan  posu ninia previzaun katak produsaun sei para to’o iha 2020", nia esplika.

Iha  intervensaun ba konferénsia investimentu iha Díli, José Lobato refere katak  ampliasaun bazeia ba faktu tamañu kampo nian  maka  25% superiór tuir  estimativu iha arranke projetu, 1995, bainhira  deskobre Bayu Undan.

José Lobato esplika katak  empreza halo dadauk ona negosiasaun ho parte hotu, inklui autoridade timoroan, hein katak to’o iha finál tinan ne’e bele ona  iha autorizasaun atu avansa ho perfurasaun  adisionál.

Dezafiu ida iha ampliasaun ne’e maka difikuldade atu  transporta gás iha tinan hirak ikus ne’e liuhosi gazodutu ba Darwin, iha Austrália, bainhira laiha ona  presaun nesesáriu.

Karik  posu foun sira hetan perfuradu, produsaun bele sa’e liu  50% iha 2019 no kuadruplikar iha 2020, aumenta ho produsaun adisionál iha tinan rua ikus nian, 2021 no 2022.

José Lobato rekorda iha kondisionalizmu merkadu nian, ho presu iha krude ne’ebé tun, maibé nia afirma katak sei iha kondisaun atu haluan vida projetu nian  ne’ebé signifikadu tebes ba  Timor-Leste.

Previzaun inisiu nian aponta reseita Timor-Leste entre dólar millaun 2,5 no 3 durante  vida projetu, maibé to’o agora" liu ona dólar millaun 17 ", sei falta tan tinan balun vida projetu nian, nia haktuir.

"Sai hanesan projetu boot ida  ba Timor-Leste", afirma  José Lobato.

Responsável hosi  Conoco Phillips iha  Timor-Leste rekorda prosesu negosiasaun ho Díli no Camberra ba Bayu Undan, liliu hafoin referendu ne’ebé substitui Indonésia ba Timor-Leste hanesan  parte ida.

Timor-Leste kompromete atu tuir kontratu no inklui provizaun  tributáriu ne’ebé sai signifikativu liu, liliu tamba negosia iha momentu ne’ebé presu krude tun.

Díli reduz taxa iha impostu, ne’ebé maka fó  espasu finanseiru ba Conoco atu  dezenvolve komponente iha projetu seluk, maka lori reseita boot liu ba  Timor-Leste.

Sai hanesan fonte reseita ida di’ak Timor-Leste nian, kampo ne’e  laós sai fonte traballu boot ida  ba timoroan, tamba hanesan setór ho intensidade laborál kiik liu.

Tuir  José Lobato,  projetu ne’e emprega ema  timoroan to’o finál tinan kotuk hamutuk 280. Iha 2002 hamutuk iha  78, bainhira Timor-Leste restaura ninia independénsia.

Impaktu boot liu, iha termu empregu, iha projetu ida  finansiadu hosi Conoco, dezenvolvimentu iha sistema ortikultura, ne’ebé  kusta deit dólar millaun rua.

"Projetu ne’e, hala’o durante tinan tolu, kria rendimentu sustentável ba ema  500.

Demonstra katak  petróleu no gás naturál sai hanesan fonte  reseita ida boot  maibé laós solusaun di’ak ba empregu nasaun nian", nia hatete.

"Tamba ne’e importante liu maka  projetu sira hanesan  agrikultura, turizmu no manufatura", nia afirma.

SAPO TL ho Lusa
Publicada por TIMOR AGORA
_________
NB: Enviem-nos as notícias das vossas localidades, os vossos eventos, com textos em Word e imagens em JPG para editorlitoralcentro@gmail.com serão de imediato divulgadas.


J. Carlos

Nenhum comentário:

Postar um comentário